O nemocnici

Epilepsia predstavuje záchvatové ochorenie, ktoré sa prejavuje epileptickými záchvatmi, pričom mozog má tendenciu záchvaty opakovane generovať. Výskyt jedného izolovaného epileptického záchvatu však neznamená, že pacient trpí epilepsiou, alebo že sa u neho toto ochorenie rozvinie. Epileptický záchvat sa totiž môže vyskytnúť v bezprostrednej súvislosti s iným ochorením bez ďalšieho opakovania, napríklad pri cievnej mozgovej príhode, úraze hlavy, intoxikácii alkoholom, infekčnom ochorení, dehydratácii, úpale alebo inom patologickom stave.

U koho sa ochorenie vyskytuje?

Výskyt alebo prevalencia epilepsie v populácii sa udáva približne 0,5 – 1%. Najvyšší výskyt epilepsie je v detskom veku, kedy sa vyskytujú prevažne generalizované epileptické záchvaty, a potom v dospelosti, po sedemdesiatke, kedy prevládajú záchvaty generované patologickými ložiskami v mozgu. Epileptické záchvaty vznikajú zvyčajne v oblasti mozgu, ktorá sa nazýva epileptogénna zóna alebo zóna začiatku záchvatu. Ide o zónu so zvýšenou dráždivosťou, ktorá pôsobí ako synchronizátor mozgových rytmov. Výsledkom je škodlivá hypersynchronizácia, ktorá sa môže v priebehu ochorenia šíriť do ďalších oblastí mozgu. To spôsobuje komplikovaný proces sprevádzaný tvorbou nových nervových buniek s nejasným významom a programovanou smrťou iných, hlavne v oblasti zodpovednej za tvorbu pamäťových stôp a priestorovej orientácie, nazývanej hipokampus.

Čo je príčinou vzniku ochorenia?

Príčina epilepsie je multifaktoriálna. Predpokladá sa významný genetický podiel, ale aj v súčasnosti zostáva vysoké percento epileptických záchvatov bez objasnenej príčiny. Známe príčiny epilepsie sa rozdeľujú na genetické, štrukturálne, infekčné, autoimunitné, metabolické (napr. diabetes mellitus) a  toxické (napr. alkohol, lieky, drogy). Ide  teda o komplexné ochorenie,  na vzniku ktorého sa podieľa viacero faktorov a tie sa môžu navzájom kombinovať. Je potrebné poznamenať, že nejde o psychiatrické ochorenie, hoci niektoré typy epileptických záchvatov takéto ochorenie imitujú a až podrobný anamnestický rozbor a EEG vyšetrenie nasmeruje lekára k správnej diagnóze.

Aké sú príznaky ochorenia?

Klinické príznaky epilepsie závisia od lokalizácie, rozsahu a šírenia epileptického výboja v mozgovej kôre. Základné delenie záchvatov je na ložiskové, generalizované a na záchvaty s neznámym začiatkom.  Ložiskové  záchvaty  môžu byť spojené s poruchou vedomia alebo bez poruchy vedomia, generalizované sú zvyčajne sprevádzané poruchou vedomia. Medzi príznaky jednotlivých typov epileptických záchvatov patria generalizované kŕče, lokalizované kŕče, deviácia hlavy a očí, zárazy v chovaní a reči, poruchy zmyslového vnímania,  strata svalového napätia,  automatické chovanie alebo stereotypné pohyby.

Ako môžeme toto ochorenie liečiť? Ako sa správať v prípade, že sme svedkami epileptického záchvatu?

Liečba epilepsie má viacero aspektov. V prvom rade ide o akútnu liečbu epileptického záchvatu, kedy je dôležité zabrániť poraneniu pacienta pádom na zem alebo nárazom do okolitých predmetov, zabrániť aspirácii (vdýchnutiu) slín alebo zvratkov. Ľuďom s epileptickým záchvatom sa neodporúča otvárať násilím ústa, vkladať do nich predmety alebo vyťahovať jazyk. Odporúča sa uložiť postihnutého do polohy na bok,  podložiť hlavu  mäkkou podložkou, predsunúť sánku a vyčkať do skončenia kŕčovej aktivity a návratu vedomia. U známych epileptikov je pri záchvate vhodný diazepam v rektálnej forme (do konečníka) alebo midazolam v bukálnej liekovej forme (ústny roztok).

Druhou stranou mince je preventívna protizáchvatová liečba, ktorej  cieľom je  vymiznutie epileptických záchvatov alebo aspoň výrazná redukcia ich frekvencie a intenzity. Nasadenie protizáchvatovej liečby je individuálne,  nastáva zvyčajne po druhom nevyprovokovanom záchvate, ale  pokiaľ je riziko recidívy vysoké, nasadzuje sa už po prvom záchvate. Zvyčajne sa používa monoterapia záchvatov – nasadzuje sa jeden liek v dostatočne účinnej dávke. Ak  je monoterapia neúčinná, pristupuje sa k racionálnej kombinácii protizáchvatových liekov. Môže však nastať situácia, kedy  zlyhajú dve správne zvolené a v dostatočne vysokej dávke podávané lieky. Vtedy  ide  o takzvanú farmakorezistentnú epilepsiu, a takto postihnutí pacienti sú kandidátmi na epileptochirurgický výkon.

Ako vzniká epileptický záchvat a ako sa prejavuje?

Klasický generalizovaný tonicko-klonický epileptický záchvat (veľký záchvat) je najčastejší generalizovaný záchvat s motorickými prejavmi.  Niekoľko hodín predtým možno pozorovať predzvesť – takzvané  prodromálne príznaky, ako je zmena nálady,  bolesti hlavy, podráždenosť alebo nespavosť.  Záchvat začína náhlou stratou vedomia a pádom na zem. Predchádzať mu môže v niektorých prípadoch výkrik podmienený kŕčom hlasiviek. Nasleduje zvýšené napätie tela a končatín v kŕči, za ktorým po niekoľkých sekundách nasledujú klonické rytmické zášklby tela s pohryzením jazyka, pomočením a pošpinením stolicou. Zreničky sú rozšírené, pacient chrčivo dýcha a niekedy je prítomná pena na ústach. Celý záchvat trvá približne 2 – 3 minúty a po jeho doznení nastáva fáza zmätenosti. Ak sa vyskytnú viaceré záchvaty v krátkom časovom intervale, nazývame ich kumulované epileptické záchvaty, v horšom prípade ide o epileptický status.

Aké vyšetrenia musia podstúpiť pacienti s epilepsiou?

Proces diagnostikovania epilepsie je založený na podrobnej anamnéze od pacienta a hlavne od svedka záchvatu s jeho podrobným popisom. Vhodnou pomôckou je natočenie epileptického záchvatu mobilom, čo nie je vždy jednoduché a možné. Podstatné je, samozrejme, podrobné neurologické klinické vyšetrenie a následná realizácia zobrazovacích vyšetrení mozgu – predovšetkým CT a magnetickej rezonancie.  U niektorých nejasných stavov je potrebná aj  analýza  mozgovomiechového moku a kardiologické vyšetrenie na vylúčenie kardiálnej príčiny náhlych  porúch  vedomia. Dôležitú   úlohu zohráva elektroencefalografia (EEG), pri ktorej sa sníma elektrická aktivita mozgu. Môže sa realizovať za normálnych podmienok, ale dajú sa využiť aj niektoré aktivačné metódy, ako je  spánková deprivácia po prebdenej noci, hyperventilácia alebo fotostimulácia. Pred epileptochirurgickým zákrokom sa vyžadujú sofistikovanejšie vyšetrenia, napríklad  video EEG, invazívne EEG a špeciálne  zobrazovacie metodiky – traktografia, SPECT, PET, funkčné MRI a MRI spektroskopia.

Prejavuje sa toto ochorenie inak u detí ako u dospelých?

Okrem vekovo viazanej epilepsie existuje jedno špecifikum detského veku – febrilné kŕče. Ide o záchvaty kŕčov u detí s horúčkou vo veku medzi 6 mesiacmi a 5 rokmi, u ktorých sa  nepotvrdila infekcia CNS ani rozvrat vnútorného prostredia a mimo horúčkovitých ochorení sa u nich kŕče nevyskytujú. Febrilné kŕče patria medzi najčastejšie záchvatové ochorenia detského veku. Vyskytujú   sa až u 2 – 5% všetkých detí, v prvých 24 hodinách horúčkovitého ochorenia. Často je príčinou geneticky viazaná patológia, takzvaná kanalopatia, u ktorej sa predpokladá polygénna dedičnosť.  Preventívne sa odporúča pri teplote nad 38,5 stupňov Celzia okrem antipyretík podávať diazepam perorálne podľa váhy, pri záchvate febrilných kŕčov diazepam do konečníka či midazolam vo forme ústneho alebo nosového roztoku.

Koľko pacientov s epilepsiou evidujete na vašom oddelení?

Na neurologickom oddelení v Levoči máme dispenzarizovaných približne 200 pacientov s epilepsiou a epileptickými záchvatmi. Mnohí pacienti sú kvôli tejto diagnóze hospitalizovaní. Príčinou hospitalizácie  býva  zmnoženie epileptických záchvatov, nežiadúce účinky liekov, následky svojvoľného vysadenia liekov, nedodržiavanie životosprávy pri záchvatových ochoreniach, novozáchyt epilepsie alebo epileptický status. Mnohí z týchto pacientov po prepustení navštevujú spádového neurológa a na oddelenie sa zvyčajne pri priaznivom priebehu ochorenia nevracajú. Cieľom protizáchvatovej liečby, a teda aj naším želaním je, zbavenie sa epileptických záchvatov alebo aspoň tolerovateľná redukcia ich počtu a intenzity s uspokojivou kvalitou života chorých.