O nemocnici

27.4.2021

Pandémia koronavírusu a jej mimoriadne závažný priebeh v II. vlne pandémie je, zdá sa, na Slovensku na ústupe. Boj o zdravie sa postupne presúva na iné diagnózy, ktoré však v pandémiou priamo či nepriamo súvisia. Je to predovšetkým postcovidový syndróm, ale sú to aj diagnózy súvisiace s oblasťou našej duše. Ide o rôzne psychické ochorenia, depresie, úzkostné stavy, adaptačné poruchy. Ako pandémia zamávala s našim psychickým zdravím nám v rozhovore detailne priblížila primárka Oddelenia psychiatrie Nemocnice AGEL Levoča MUDr. Erika Gernáthová.

1. Ako sa v rámci roka pandémie zmenili ľudia a ich psychické nastavenie v súvislosti s výraznou zmenou spôsobu života?

Pandémia a zmeny, ktoré s ňou súvisia postihli takmer každého človeka. Nemohli sme chodiť do práce, deti do školy či škôlky, nemohli sme sa stretávať so známymi a rodinou dlhý čas, cestovať, nakupovať, obmedzené boli naše voľnočasové aktivity a záujmy. Ľudia vnímali nutné obmedzenia ako zásah do ich slobody, viac či menej boli narušené ich zabehnuté stereotypy a každodenné istoty. Najskôr sme pociťovali obavy a strach z niečoho nového, z vírusu ako vážneho ochorenia, báli sme sa o svoje zdravie, o zdravie i život svojich blízkych. Preto na začiatku pandémie bola väčšina z nás ochotná dodržiavať bezpečnostné a protiepidemiologické opatrenia a pozitívne výsledky počas prvej vlny nám prinášali pocit ich zmysluplnosti. Postupne so zhoršujúcou sa situáciou  sme boli čoraz viac zahltení množstvom negatívnych informácií v médiách, veľmi často hoaxov až konšpiračných teórií na sociálnych sieťach a politickými roztržkami.  S dĺžkou trvania tejto situácie a  nie práve ideálnym krízovým menežmentom s často chaotickými  riešeniami a komunikačným zmätkom sa postupne začali u ľudí prejavovať okrem strachu a smútku aj reakcie spojené s hnevom, zlosťou, bagatelizáciou situácie i samotného ochorenia COVID-19, ktoré viedli k ignorácii opatrení. 

Niektorí z nás zodpovedne dodržiavali opatrenia a dúfali, že tým prispejú k zlepšeniu epidemiologickej situácie  a na druhej strane nás prirodzene hnevalo, ak sa našli jedinci, ktorí z rôznych dôvodov tieto opatrenia ignorovali, nevynímajúc politikov či známe osobností. Strácal sa pocit súdržnosti a spravodlivosti. Narastal strach, zúfalstvo a ľudia strácali nádej, že sa svet k krátkej dobe vráti do starých koľají. Mnohých pandémia postihla existenčne. Prišli o prácu,  financie, denne riešia obavy, čo bude ďalej, ako zabezpečia rodinu, svoje prevádzky a zamestnancov.  V našom okolí denne zomierajú príbuzní či známi, ktorých pochovávame tiež v „núdzovom“ režime. Rodičia sú  okrem iného  vyčerpaní a preťažení zo starostlivosti o deti, ktoré sa učia z domu. Biologické potreby človeka (jedlo, spánok a podobne) sú nevyhnutné pre prežitie. Hneď za nimi sa v rebríčku dôležitosti životných potrieb sa nachádza potreba  istoty, sebarealizácie  a zmysluplnosti života.  S obmedzením životných potrieb u človeka narastá pocit frustrácie, ktorý môže spôsobovať úzkosť, depresiu ale aj hnev, objavuje sa nespavosť, znížená výkonnosť, zvýšenej a rizikovej konzumácii alkoholu. Rodiny trávia veľa času spolu v obmedzenom priestore. V domácnostiach sa zvyšuje miera napätia, čo vedie k zvýšenému výskytu konfliktov až agresie a prejavom domáceho násilia. Alarmujúci je aj zvýšený výskyt samovražedného správania.

2. Aké diagnózy vyvstali buď ako nové, resp. oveľa častejšie v súvislosti s pandémiou?

V Nemocnici AGEL Levoča  pozorujeme nárast úzkostných porúch, depresií, stresom podmienených a adaptačných porúch v súvislosti s pandémiou. Tieto poruchy vznikajú jednak de novo t.j. u ľudí, ktorí doposiaľ netrpeli žiadnou duševnou poruchou a stav je reakciou na dlhodobo pretrvávajúcu stresovú situáciu.  Pozorujeme však aj prípady zhoršenia stavu v rámci existujúcej duševnej poruchy.  Strach a obavy z vírusu sa dostali do centra pozornosti pacientov a často sú zakomponované do ich prežívania  a myslenia. Stávajú  sa obsahom ich bludných presvedčení napr. pacientka s ťažkou depresiu je presvedčená, že pandémiu vírusom zapríčinila ona, nakazila svojich blízkych aj celý svet a pod. Vzrástol aj počet prípadov porúch správania spôsobených nadužívaním alkoholu v zmysle agresivity, vyhrážky samovraždou. Častejšie ako inokedy poskytujeme  telefonické konzultácie kolegom z iných somatických oddelení v našej i susedných nemocniciach, ktorí  denne riešia psychické problémy u pacientov s infekciou COVID-19. Sú to depresívne stavy, zvýraznenie strachu a úzkosti, nespavosť, delíria a stavy zmätenosti, ale aj paranoidné reakcie. K týmto stavom dochádza nielen samotným pôsobením vírusu na organizmus, ale aj pôsobením početných psychologických faktorov. Na covidových jednotkách pacient počas niekoľkých týždňov vníma vo svojom bezprostrednom okolí  umierajúcich spolupacientov, izoláciu od rodiny, strach so smrti, z toho, či uvidí ešte svojich blízkych, zažíva panické stavy úzkosti pri neschopnosti sa nadýchnuť a podobne. Určite svoju úlohu zohráva aj fakt, že o pacienta  sa starajú sestričky a lekári  „bez tváre“, oblečení v overaloch, rukaviciach a maskách. To všetko vzbudzuje obavy a psychickú depriváciu. Človek trpiaci bolesťou, dýchavičnosťou či zmätenosťou je vystrašený, neraz nechápe situáciu, vníma to niekoľkonásobne ťažšie, čo môže viesť aj k jeho rezignácii. Psychická ne/pohoda pacienta výraznou mierou ovplyvňuje jeho spoluprácu v liečbe, a teda aj perspektívu a prognózu na úspešné vyliečenie.

3. Sú diagnózy, resp. problémy, ktoré naopak pandémia utlmila? (napríklad alkoholizmus zatvorenými podnikmi, reštauráciami)

Zatvorené pohostinstvá a reštaurácie nie sú prekážkou pre toho, kto trpí závislosťou od alkoholu. Alkohol je voľne dostupný v neobmedzenom množstve v obchodoch. Závislý človek častokrát nedokáže s  pitím skoncovať kvôli abstinenčným príznakom a odvykaciemu stavu, ktorý je veľmi nepríjemný. Takýto človek už nepije preto, aby mu bolo príjemne, ale pokračuje v pití napriek všetkým komplikáciám preto, lebo mu je zle, ak si nevypije. Pacienti pod vplyvom alkoholu sa mnohokrát správajú nedisciplinovane a nariadené opatrenia nerešpektujú. Stretávajú sa doma alebo na chatách, alkohol sa naďalej pije na rodinných stretnutiach či oslavách.  Osoby nadužívajúce alkohol ohrozujú nielen svoje zdravie, ale aj bezpečnosť iných.  Pri snahe okolia pomôcť im sa nezriedka stáva, že napadnú posádku RZP či ošetrujúci personál v nemocnici a znepríjemňujú pobyt a liečbu ostatným spolupacientom.

4. Aké sú momentálne najčastejšie diagnózy, ktoré v nemocnici riešite?

Ako som už vyššie spomínala aktuálne liečime pacientov s depresiami, úzkostnými poruchami spojené  často s nespavosťou. Našim každodenným chlebíčkom sú aj pacienti so závislosťou od alkoholu a s tým spojenými poruchami správania.  Čoraz častejšie sa stretávame so závažnými  psychotickými poruchami u mladých mužov závislých od psychoaktívnych látok -  ilegálnych drog, najčastejšie je to marihuana a pervitín.  U seniorov sa stav v súvislosti s izoláciou a nastolenými opatreniami častokrát zhoršuje, a to nielen v zmysle depresie, úzkosti a nespavosti,  ale zmenou stereotypov s obmedzením kontaktov s príbuznými a okolitým svetom dochádza niekedy k zhoršeniu sústredenia, pamäti a celkovo kognitívnych funkcií. Objavujú sa stavy zmätenosti či agresivita voči partnerovi. Senior zvyčajne trpí aj inými chronickými závažnými telesnými ochoreniami, ktoré riešime počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, pretože  oddelenia vnútorného lekárstva sú preťažené, oddelenia pre dlhodobo chorých sa museli reprofilizovať.  Pre staršieho človeka s chronickými ochoreniami je z epidemiologického hľadiska pobyt v lôžkovom zariadení  rizikový napriek snahe o minimalizáciu rizika pravidelným testovaním personálu i pacientov. Hospitalizovaní pacienti ťažko znášajú zákaz návštev na oddelení. Pobyt seniora v nemocnici by sa ideálne mal skrátiť na nevyhnutný čas.    V ambulantnej starostlivosti sa naďalej snažíme ľahšie a stredne ťažké stavy zvládať frekventnejšími osobnými kontrolami a telefonickými konzultáciami  s cieľom vyhnúť sa hospitalizácii, pretože pre redukciu ošetrujúceho personálu a lôžok psychoterapeutické oddelenie funguje iba v obmedzenom režime.

5. Sú častejšími pacientmi muži alebo ženy a v akom veku?  

Nepozorujeme  výraznejšiu zmenu oproti minulosti, muži skôr mladší a ženy skôr v strednom a vyššom veku.

6. Je možné v súvislosti s týmto neštandardným posledným rokom predpokladať, ako bude pokračovať vývoj v oblasti psychických porúch do budúcna? Očakávate nárast ochorení?

Podľa doterajšieho priebehu pandémie je jasné, že tento vírus tu s nami zostane ešte veľmi dlho a keďže  nie je v našich silách túto situáciu v krátkej dobe vyriešiť, neostáva nám nič iné, len sa  jej prispôsobiť.  Osobný kontakt ľuďom už dlhú dobu chýba, čo zanechalo stopy na ich psychickom stave a pohode.  Stali sme sa zraniteľnejšími, a to je dôvod prečo si myslím, že psychických ochorení do budúcna pribudne. Po uvoľnení stresu a strachu z ochorenia  COVID sa objavia, a to najmä u zdravotníkov v prvej línii, depresie, úzkostné a stresom podmienené poruchy napr. posttraumatická stresová porucha či syndróm z vyhorenia. U pacientov po prekonaní COVIDu očakávame rozvoj psychických a neurologických ťažkosti v zmysle postcovidového syndrómu s narušením pozornosti, pamäti, náladovosti, nespavosti a tým zníženej výkonnosti doma či v práci.  Je otázne, čo táto pandémia a izolácia detí a mládeže prinesie do budúcna, ale prognózy asi nebudú ružové. Zatiaľ to nedokážeme odhadnúť.  Existujú  krátkodobé ale aj dlhodobé efekty pandémie na psychický stav obyvateľov a je potrebné sa na tieto dôsledky čim skôr pripraviť.  Bolo zistené, že koronavírus a duševné zdravie sú úzko previazané. Ľudia, ktorí prekonali COVID-19 majú vyššie riziko rozvoja psychického ochorenia, ale aj naopak ľudia, ktorí trpia psychickým ochorením, môžu byť vo vyššom riziku infekcie COVID-19 (vyšší vek alebo obezita vplyvom liekov či zlej životosprávy).

7. Je súčasná mladá generácia 20+ viac náchylnejšia na psychické diagnózy a ak áno, tak prečo?

Pandémia poznačila život a prežívanie asi každého človeka bez ohľadu na vek. Izolácia a obmedzenie vzájomných kontaktov zrejme vyhovovali len niektorým jedincom s introvertnou štruktúrou osobnosti. U ostatných to bol väčší či menší problém. Čím mladší človekm, tým horšia adaptácia. Kolektív a vzťahy s rovesníkmi sú pre deti a ich normálny psychologický vývin veľmi dôležité.  Vo svete, ale aj na Slovensku sa uskutočnili štúdie ohľadom výskytu duševných porúch u mladých ľudí a študentov počas pandémie, pričom sa preukázala vyššia miera depresie, úzkosti, nespavosti, ale aj zvýšený sklon ku konzumácii alkoholu u študentov. S tým súviseli aj ťažkosti so zvládaním študijných povinností. Čo je alarmujúce, zvýšil sa počet samovrážd a psychiatrických hospitalizácií u detí a tínedžerov. Určitým stresom pre žiakov, študentov ale aj pedagógov sa stala aj dištančná forma vzdelávania, na ktorú sme neboli pripravení.  Vyskytli sa napríklad problémy vo viacdetných rodinách s jedným počítačom. Zároveň však táto kríza posunula využitie komunikačných technológie dopredu.  Často v rodinách vládne krik a vypätá situácia medzi rodičmi či partnermi, ktorej  sú svedkom aj deti. Niektoré deti trávia neúmerne veľa času na sociálnych sieťach, mnoho detí a tínedžerov sa počas pandémie sociálne uzatvorilo a niektorí odmietajú vychádzať z domu. Zhoršilo sa aj ich telesné zdravie, z nedostatku prirodzenej fyzickej aktivity pozorujú pediatri nárast  nadváhy a obezity u detí.  Deti sa zdajú zraniteľnejšie voči vedľajším účinkom pandémie a to do budúcna zvyšuje pravdepodobnosť výskytu krízy ich duševného zdravia. Staršia generácia, vzhľadom na životné skúsenosti, pravdepodobne disponuje vyššou mierou adaptačných mechanizmov a preventívnych stratégií, ktoré dokáže efektívnejšie využívať pre zvládanie tejto mimoriadnej situácie.

8. Aký je podľa vás spoľahlivý spôsob, ako si udržať psychické zdravie napríklad v neštandardnom životnom režime alebo krízových podmienkach?

Spoľahlivý spôsob neexistuje. Dôležité je robiť všetko preto, aby sa udržala psychická pohoda a zvýšila sa naša reziliencia, čiže schopnosť odolávať stresu a záťaži.  Je dôležité dodržiavať základné princípy zdravého životného štýlu a pravidlá zdravej životosprávy.  Nestačí však starať sa len o svoje telesné zdravie, ale aj o to duševné, samozrejme s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré táto doba prináša.  Platí stále známe zdravo sa stravovať, konzumovať ryby, zeleninu, vitamíny, dostatok spánku a pravidelný pohyb doma, ale  najmä v prírode. Prechádzky v prírode majú efekt na fyzické  zdravie, ale tiež znižujú mieru stresu a pôsobia relaxačne. Dôležité je dodržiavať pravidelný denný režim, to znamená, že aj v prípade karantény sa snažiť dodržiavať  čas kedy vstávam či idem spať, kedy raňajkujem a pod. Ak sa dá, viac času tráviť na slniečku, buď v prírode alebo aspoň na balkóne. Vyhýbať sa alkoholu, drogám, cigaretám, nadmernému množstvu kofeínu, ktorý môže zhoršovať prejavy stresu.  Nepotláčať emócie, snažiť sa relaxovať, venovať sa svojim záľubám, počúvať hudbu, čítať a pod. Ak  sa napriek tomu  nedarí emócie zvládnuť, podeliť sa o ne s partnerom alebo priateľmi aj keď len dištančne.  Vyhýbať sa nadmernému  zahlcovaniu negatívnymi informáciami v médiách a na sociálnych sieťach. Snažiť sa získať informácie  len z overených zdrojov. Obmedziť čas  strávený na internete, oslobodiť sa od neustálych upozornení na nové správy tzv. „feedov“, ktoré nám nedovolia vypnúť a oddýchnuť si.  To sa týka aj detí. Kontrolovať čo a ako dlho sledujú na sociálnych sieťach alebo v televízii. Snažiť sa viac s nimi komunikovať, zaujímať sa o to, ako sa cítia. Určite ocenia, ak si zahráme spoločenské hry či pozrieme staré fotografie a zaspomíname si. Doma sa počas karantény môžeme venovať užitočným a zmysluplným veciam, napr. upratať si skriňu, vytriediť oblečenie, dokončiť dávno začaté ručné práce  a pod. Je dôležité v období neistoty dávať si len krátkodobé ciele, napr. na deň dopredu, nepozerať sa príliš dopredu. Snažiť sa  zameriavať sa na veci a situácie, ktoré zvládame dobre a máme ich pod kontrolou. Naučme sa sprítomňovať svoje prežívanie, t.j. uvedomovať si, kde práve som, čo robím, ako sa cítim a pod. Na zvládanie úzkosti sa dajú využívať rôzne dychové a relaxačné cvičenia, ktoré sú dostupné aj na internete.

9. Ako hodnotíte ,,modernú“ snahu ľudí riešiť pri akýchkoľvek náznakoch psychického diskomfortu tento  snahou dať si predpísať ,,populárne lieky“ ?

Áno, tento nebezpečný trend je na rozmachu. Miera úzkosti u obyvateľstva v dôsledku situačných faktorov rastie. S pribúdajúcimi starosťami a existenčnými problémami úzko súvisia aj poruchy spánku. Ak nepomôžu vyššie uvedené svojpomocné stratégie zvládania úzkosti, je potrebné zvážiť návštevu odborníka, ktorý po vyšetrení podľa stavu zváži predpis liekov. Predpisovanie vysoko návykových liekov proti úzkosti a nespavosti nekontrolovateľne stúpa.  Aktuálne je to do určitej miery spôsobené aj obmedzenou možnosťou osobného kontaktu s psychológóm či psychiatrom,  dĺžkou čakacej doby na prvé vyšetrenie vyplývajúcej z preťaženosti špecialistov. Problém sa preto „narýchlo“ vyrieši predpísaním lieku proti úzkosti či nespavosti, avšak  treba si uvedomiť, že u niektorých jedincov sa môže veľmi rýchlo a nepozorovane rozvinúť závislosť od liekov. Do budúcna by to mohol byť veľký problém, ktorý sa zdĺhavo rieši.

10. Myslíte si, že je slovenské zdravotníctvo, resp. vaša nemocnica je pripravená v oblasti psychiatrie riešiť nápor očakávaných diagnóz po skončení Covidu, resp. už aj teraz?  

Na túto otázku musím odpovedať, že ochotní sme, pripravení asi nie dostatočne. To súvisí najmä s personálnym obsadením oddelenia. Najmä zdravotné sestry nám naliehavo chýbajú, niektoré stále pracujú na covidových jednotkách, časté sú výpadky z dôvodu práceneschopnosti či karantény, máme aj sestry v dôchodkovom veku a mladé sestry chýbajú. Naše oddelenie momentálne stále  funguje  v obmedzenom režime pri zmenenej organizačnej štruktúre lôžok, čo je asi na 60%. V rámci redukcie rizika kontaminácie oddelenia sme museli zredukovať počet lôžok, nakoľko sme boli nútení vytvoriť  karanténnu stanicu.   Posledný rok sme ústavnou liečbou (hospitalizáciou) riešili najmä akútne stavy, ktoré nezniesli odklad.  Pacienti, ktorí boli „menej závažní“ tí museli zvládať doma s pomocou ambulantných psychiatrov a psychológov, začo im veľmi pekne ďakujeme.  Veľa z nich zo strachu pred COVID-om či z dôvodu „nezaťažovať“ zbytočne nemocnice stále potichu trpia doma a svoj zhoršený stav zatajujú aj pred najbližšími. Avšak toto sa nedá vydržať a odkladať donekonečna. Pandémia a obmedzený režim trvá už pridlho a obávam sa, že onedlho bude nápor na psychiatrické hospitalizácie a teda lôžkové psychiatrie  enormný.

Je potrebné sa pripraviť na týchto „zanedbaných“ pacientov s  depresiami, psychózami ale aj neurotickými  poruchami. Do budúcna bude nevyhnutné výraznou mierou zlepšiť prevenciu v oblasti duševného zdravia na Slovensku. V tejto oblasti za svetom výrazne pokrivkávame. Je nutné zabezpečiť dostupnosť prvej línie v oblasti duševného zdravia. To sa týka najmä telefonických či internetových liniek dôvery pre krízový kontakt a poradenstvo, rozšírenia starostlivosti v komunitných centrách, denných stacionároch a zriaďovanie plánovaných centier duševného zdravia a podobne.  Je potrebné posilniť a zefektívniť dostupnosť a fungovanie ambulantnej starostlivosti psychiatrickej, psychologickej a  psychoterapeutickej, lebo vnímam, že je nedostatočná a čakacie doby na vyšetrenia u psychiatra či na psychoterapiu sú v súčasnosti pridlhé.

11. Ako je to s výchovou mladých lekárov – psychiatrov? Asi v tejto oblasti tiež prevláda generačný problém s nedostatkom?

Na našom pracovisku chýba stredná generácia lekárov,  a teda lekárov so špecializáciou z odboru psychiatria s dlhoročnými skúsenosťami. Na druhej strane mladí lekári v príprave sú šikovní, zaujímajú sa a o problematiku, vnášajú do  našej spoločnej spolupráce nové pohľady,  a preto rýchlo nadobúdajú praktické aj teoretické vedomosti a zručnosti z oblasti diagnostiky a liečby duševných porúch a zároveň prenikajú do sociálno - právnej problematiky, ktorá je s našou prácou úzko spätá. Osobne mám radosť z toho, že mladí lekári - absolventi tohto roku prejavili vo zvýšenej miere záujem o prácu na našom psychiatrickom oddelení.  Zrejme aj vplyvom zlepšujúcej sa kvality vzdelávania v oblasti psychiatrie v rámci štúdia všeobecnej medicíny. Psychiatria sa stáva rovnocennou súčasťou medicínskej starostlivosti.  Musíme si uvedomiť, že psychický a telesný stav sa navzájom významne ovplyvňujú,  a preto človeka môžeme úspešne liečiť vždy len ako celok. Nato by mal lekár každej špecializácie pri svojej náročnej práci myslieť.